Vitajte!

Vítam Vás, všetkých na svojom blogu.

Nie som skúsená spisovateľka. Vlastne, nie som spisovateľka. Tento blog je len odrazom mojich emócii a myšlienok. Píšem preto, aby som tým niečo povedala všetkým ľuďom. V každom článku sa skrýva pointa. Je len na Vás, či ju odhalíte.

Prajem príjemné čítanie.

Tamárová Jaroslava

Človek ako charakter, či figurína?

Zamýšľal sa niekto z Vás niekedy nad tým, koľko ľudí trpí pre svoju postavu? Ak nie, teraz sa môžete zamyslieť.

Je mnoho ľudí, ktorý nemajú postavu podľa predstavy druhých. Musia preto trpieť narážky našej spoločnosti na ich výzor? Nemyslím si. Mnoho z nás sa totiž pri vstupe človeka do miestnosti zaoberá jeho zovňajškom, čo zahrňuje vonkajší vzhľad a to, čo má osoba na sebe. Väčšinou, keď nás takto neupúta, nepustíme si ho bližšie k telu. Ale pýtam sa, je to správne? Napadlo niekedy niekomu, ako sa ten človek cíti? Zvyčajne len malej skupinke ľudí napadnú aj dôsledky konania. Prečo konáme tak, ako konáme? Vieme to? Vieme prečo sa takému človeku otočíme chrbtom? Možno len pár z nás. Ďalší na to prídu po dlhšej dobe a niektorí nikdy. Nepopieram, že človek nás musí niečim upútať, ale malo by to byť práve výzorom? Teraz však nemyslím výzorom oblečenia, myslím, že je jasné, že osoba, ktorá príde maximálne nevkusne oblečená nás nemôže upútať, pretože naše podvedomie dá povel na to, aby sme sa otočili a nepribližovali sa k človeku, ktorý napríklad prišiel v potrhanej košeli, alebo ponožkách. Teraz myslím výzorom, ako takým. Postavou, vzhľadom a podobne. Väčšina ľudí predsa nemôže za to, akú má postavu. Nikto z nás by nemal zabudnúť na to, že to, akú máme postavu, nie je len naša zásluha. Je to aj zásluha našej genetiky, ktorá sa nedá zmeniť. Niekto sa môže snažiť o zlepšenie postavy celé roky a nepôjde mu to, prerože ho ďalej nepustia gény a niekto sa ani snažiť nemusí a postavu má dobrú. Možno, ak by sme dali šancu aj ľuďom, ktorý od prírody nevyzerajú, ako z časopisu, bolo by na svete menej ľudí, ktorí si nechávajú svoju postavu umelo vylepšiť. Prečo jednoducho nedáme tomu človeku šancu? Veď dôležitý je charakter a nie výzor. Kto vie, možno je to celkom milý človek, ktorý si šancu a našu pozornosť zaslúži. Ak sa od neho totiž budeme držať ďalej, nikdy nebudeme vedieť, prečo vyzerá tak, ako vyzerá. Darmo budeme o ňom rozprávať jemu za chrbtom a vravieť, čo všetko by mohol urobiť pre svoje telo, ak nepoznáme príčinu. A možno presne takto zistí niekto aj príčinu zlého obliekania u človeka.

Dajme šancu všetkým. Nenechajme našu pýchu, aby nás premohla. Premôžme my ju! Dôležitý je predsa charakter a nie vzhľad, tak dajme šancu všetkým ľuďom. Možno sa aj niečo nové dozvieme.